Čítať či nečítať, mlčať či nemlčať?
Opakovane otváraná, na viacerých fórach rozoberaná a stále neuzavretá je štrukturovaná otázka –
Čítať či nečítať príspevky na sociálnych sieťach – blogoch / konferenciách / diskusných fórach (ďalej tiež DF) ?
A keď čítať, potom aj písať – teda NEMLČAŤ?
Prípadne – len písať, a nečítať? 🙂
….
Rozpitvanou podobou tejto otázky býva často nasledovná modelová situácia:
Aktívny účastník DF (označený v ďalšom ako A1) pošle do DF svoj príspevok, ktorý implicitne alebo explicitne obsahuje jednu či viac otázok smerujúcich implicitne alebo explicitne na jedného (P1) či viacerých/všetkých potenciálnych účastníkov/čitateľov (Pn) DF.
Po nejakom čase – spravidla niekoľko hodín či dní – sa na DF objavia alebo neobjavia reakcie na tento príspevok. S touto prototypovou situáciou sú po jej odoznení spojené 4 druhy turbulencií zachvacujúce účastníka A1 (t1-t4) a 3 druhy turbulencií zachvacujúce P1 resp. Pn (t5-t7) :
t1. nie je žiadna reakcia -> A1 je roztrpčený a frustrovaný
t2. sú reakcie, ale ten (tí), na koho bol jeho autorom (A1) príspevok smerovaný, sa neprejavil(i). Reakcie tých ostatných sú pre A1 nezaujímavé alebo ho neuspokojujú, neodpovedajú na jeho otázky, prípadne sa pripájajú k jeho otázkam a jeho očakávaniam (odpovede). -> A1 je frustrovaný, prípadne spolu s ním sú solidárne, koherentne, súfazovo a monochromaticky frustrovaní aj ďalší.
t3. odpovie niekto iný ako P1 – napr. Px, pričom bez ohľadu na obsah jeho odpovede nie je A1 spokojný, pretože si nemôže by istý, či by mlčiaci P1 odpovedal rovnako. -> A1 je frustrovaný.
t4. odpovie P1, pričom vo svojom príspevku odpovie inak, o inom, resp. sa priamo či nepriamo vyhne očakávanej odpovedi. -> A1 je frustrovaný, prípadne aj P1 je frustrovaný.
…..
Podľa môjho názoru platí nerovnosť, eventuálne číselné hodnoty veličín t1 – t4 vyjadrujú mieru výskytu daného javu – turbulencie
t1 < t2 < t3 < t4 .
Zo strany P1 resp. Pn nastávajú tieto turbulencie –
t5 – P1(Pn) sa principiálne aktívne nezapája do žiadnych verejných diskusií – nerád „píše“, necíti žiadnu potrebu ani povinnosť „písať“ (reagovať), nemá pocit, že príspevok A1 oslovuje práve jeho, necíti sa kompetentný odpovedať, nepokladá za potrebné zapojiť sa, nepokladá za užitočné (pre seba/spoločnosť/účastníkov diskusie) reagovať,
t6 – P1(Pn) nepokladá TÚTO formu (DF) diskusie a výmeny názorov za vhodnú, hoci pri bezprostrednej verbálnej diskusii by sa asi zapojil a reagoval ,
t7 – z doterajšieho priebehu diskusií prípadne vlastných nepríjemných skúseností zo svojich predošlých príspevkov/odpovedí /konverzácií na DF nadobudol dojem, že RIZIKO NEPOCHOPENIA v tejto forme diskusie je preňho/pre ostatných (A1) príliš vysoké – a z obáv, že k takémuto čomusi dôjde, sa – hoci by možno chcel – nezapojí do diskusie.
Podľa mňa platí nerovnosť –
t5 < t6 < t7 , pričom t5 >= 0, t6 > 0, t7 > 0 .
…..
Je evidentné, že tento MODEL (?) nie je a nemôže byť ani úplný, ani úplne konzistentný – medzi iným aj preto, že neplatí predpoklad UZAVRETÉHO SVETA.
Urážky, útoky, konfrontácie
Pomerne častým javom na DF bývajú urážky, útoky a konfrontácie – a to skutočné či domnelé. Zdá sa mi, že jeden a ten istý človek sa z tohto aspektu prejavuje úplne inak pri bezprostrednej verbálnej komunikácií, a inak pri osamelom nerušenom anonymnom koncipovaní svojho príspevku za klávesnicou. Môže sa podstatne viac sústrediť sám sa seba, svoje vlastné pocity, emócie a myšlienky, môže slobodne navrhnúť a postaviť ľubovolnú štylistickú, myšlienkovú či inú konštrukciu. Počas tohto procesu nie je – ani v dobrom, ani v zlom – nijako regulovaný či korigovaný prejavmi (mimikou, hlasom, pohybmi tela) svojich poslucháčov/čitateľov.
Tak sa pri dlhšej diskusii na jednu tému stane, že pri sebemenšom rozdieli v interpretácii pôvodného podnetu a pri asynchronnom a nezávislom vzniku a distribúcii jednotlivých odpovedí – reakcií na prvotný či niektorý z následných príspevkov dôjde k omylom, (samo-)urážkam, nepochopeniu, hľadaniu, nachádzaniu a nemilosrdným porážkam domnelých nepriateľov či protivníkov. Potenciálne sa každý názor či tvrdenie, v ktorom je vyslovený individuálny pohľad na určitý problém, dá v prípade emocionálnej či racionálnej zainteresovanosti neadresných účastníkov konferencie (DF) pochopiť aj ako útok proti hlásateľom iného názoru, zneváženie iných názorov resp. nositeľov/hlásateľov týchto názorov. V konferenciách (DF) by malo defaulticky platiť gentlemanské správanie v zmysle definície Oscara Wilda („Gentleman je človek, ktorý neurazí city blížneho NEÚMYSELNE„). Pri dostatočne veľkej populácii účastníkov konferencie (stačia desiatky štatisticky rozdielnych pováh) sa však dá s istotou počítať, že niekto niekoho NEÚMYSELNE „urazí“, dotkne sa jeho citov a názorov, resp. niektorý účastník konferencie POCHOPÍ resp. REAGUJE, AKO BY POCHOPIL daný príspevok ako URÁŽKU, ÚTOK, ZNEVÁŽENIE, OHROZENIE, v tom lepšom prípade ako VÝZVU NA KONFLIKT resp. PROVOKÁCIU.
Dá sa dokonca predpokladať, že pri takejto virtuálnej výmene názorov sú jednotlivé príspevky v porovnaní s bežnou priamou verbálnou medziľudskou komunikáciou podstatne viac ovplyvnené momentálnym citovým, psychickým či literárnym rozpoložením prispievateľa. Z tohto hľadiska potom tieto príspevky majú väčšiu vypovednú hodnotu skôr o SUBJEKTOCH diskusie než o samotnom OBJEKTE diskusie v porovnaní s priamou komunikáciou.
Polopatisticky povedané, mám dojem, že KEBY som si mal o jednotlivých účastníkoch internetového diskusného fóra urobiť ako o ľudoch obraz IBA na základe ich vlastných príspevkov v týchto diskusiách, ZARUČENE by som viacerým „UBLÍŽIL“, a MOŽNO – výnimočne – niektorých PRECENIL.