Čítanie z Knihy mnohých tvári svätého Jegora Pomäteného, verš dvanásty.
.. a tma bola nad priepasťou a duch Pomätený vznášal sa nad vodami.
I riekol Jegor Pomätený „Urobme človeka na môj obraz“. A stalo sa tak. „A urobme ešte viac ľudí. Obyčajných ľudí.“ I stalo sa tak.
A videl Jegor, že je to dobré. A nastal večer, a nastalo ráno.
A Jegor Pomätený, chudobným duchom blahoslavený, potom povedal: „Hľa, dávam vám aj nezávislé osobnosti, čo sa hýbu“. A stalo sa.
A videl Jegor všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.
I potom sa Jegor zjavil tým zástupom, čo stvoril, a so slzami v očiach riekol: “ Milujme ma a množme ma a zaplňme túto krajinu a podmaňme si ju.“
Počuli sme slovo Blázna.