Pes – praktické aplikácie (2. časť)
Dobrý deň, kolegovia a bratia brechavosti. Ako som bol už minule (Pes a jeho význam (1.časť)) spomenul, dnes si povieme niečo o praktickej aplikácii psov, údržbe, zapojení, realizačných schémach a každodennej obsluhe. Hneď na začiatku by som chcel upozorniť, že chov psa je záležitosť nesmierne psychicky a fyzicky náročná. Sú známe prípady – a nie je ich málo, že ľudia, ktorí precenili svoje schopnosti a podcenili psie, skončili ako vyvrheli v morálnom bahne, prípadne ľahli popolom a pod. Ale nechcem strašiť. Pozrime sa na vec pokojne a vecne.
Najprv, čo sa týka reťaze. Dobrá reťaz má psa spoločensky znemožniť a morálne eliminovať. Aj ten najcharakternejší a najlepší pes je ešte lepší, keď vie, že je uviazaný na reťazi. Zásadne volíme reťaz oceľovú alebo chrómovú. Zlaté a strieborné reťaze psa kazia. Stáva sa z neho pokrytec, snob a arogantný nadutec. Od samej pýchy prestáva brechať. Takto skazeného psa treba urýchlene utratiť.
Strava a psí metabolizmus je ďalší nesmierne dôležitý aspekt kynologickej praxe. Psa nielenže neprepchávame sušenými blškami a planktónom, ale sa o to ani nepokúšame. Jedálny lístok psa zostavujeme v spolupráci so Zoologickým ústavom SAV alebo kuchárom pohraničných vojsk. Lístok psovi ukážeme aspoň týždeň dopredu a zavesíme mu ho do búdy.
Už od malička navykáme psa čistote a hygiene. Aspoň raz denne psa osprchujeme, raz týždenne ho okúpeme v mlieku alebo smotane. V ostatnom vedieme psa k samostatnosti. Zásadne ho nelížeme, lebo keď si na to pes zvykne, už sa nikdy nebude lízať sám. Taktiež blchy mu vyberáme zubami iba v krajnom prípade. Každý pes by mal byť schopný vykonať si tieto hygienické úkony sám.
Slušne vychovaný pes, keď pohryzne poštára, vždy si umyje zuby.
Čo sa týka kefovania, môžeme ho kefovať sami, alebo ho naučíme chodiť sa kefovať do automatov na čistenie topánok. Väčšie psi sa môžu dať vykefovať v umývacej linke na Trabanty.
Do oblasti psej slušnosti a hygieny patrí aj vyvenčenie. Toto hrá v živote psa vôbec najdôležitejšiu úlohu. Pes, ktorý nebol tri dni vyvenčený, nutne hynie na následky strašnej psychickej depresie a ukrutného osmotického tlaku.
Ako prebieha samotný akt vyvenčenia.
Člen rodiny, zvyčajne najváženejší a najstarší, sa oblečie do večerných šiat, pripne si na hruď psie medaily a pripraví psa. Vezme ho na reťaz, remeň, prípadne ho hodí do kufra či kabelky a odvezie ho do veľkého mesta, kde sídli aspoň jedna pobočka Slovenského kynologického zväzu, najlepšie do Bratislavy. Prejde s ním všetky historické miesta a pamätihodnosti a nakoniec ho vyvenčí – t.j. kúpi mu malý veniec a navlečie mu ho na krk. Tieto vence sú najrozličnejšieho tvaru, vône a zloženia – ako napr. vence z prútia, z PVC bužírok, vavrínové vence, nafukovacie a naťahovacie vence, vence z gumy, krepového papiera, kukuričného šúpolia, vence hasičské, pohrebné a pamätné, vence na kľúčik, atď. Psovi je v podstate jedno, akým vencom je vyvenčený, ale pre jeho pána je to otázka prestíže a spoločenského postavenia.
Pes je po vyvenčení šťastný, radostne vrtí chvostom, napätie z neho vyprchá, ukrutný osmotický tlak mizne. Akýto rozdiel oproti psovi nevyvenčenému, ktorý, ak jeho nevyvenčenosť trvá príliš dlho, zbesnie.
Vyvenčenie sa prejavuje aj u psovich divých príbuzných, ale v oveľa menšej miere. Už si zvykli, že im ľudia vence nekúpia. Aj tak sa však aspoň raz v živote vyvenčiť musia. Robia to tajne, za tmy, v ústraní spôsobom, ktorý dodnes nie je známy. Psovité šelmy, či už líšky, vlky alebo iné druhy, ktorým sa to do desiateho roka nepodarí, takisto zbesnejú. Naše lesy sú plné besných líšok – svedectva ľudskej bezcitnosti a ľahostajnosti. A pritom by stačilo tak málo. Jeden jediný partiový papierový veniec.
—–
(c) jpp 1973