Johan Pípeť-Podpoliansky

Milan sa zasa mýli.

Pred štvrťstoročím (teda cca pred 25 rokmi) sa Milan taktiež mýlil. Stáva sa. Mýliť sa je ľudské. A nič ľudské mu nebolo cudzie (rovnako ako Leninovi).
Milan dlhé obdobie podporoval nášho vtedajšieho chorobne mocibažného vodcu, bol jeho pravou rukou, tribúnom a ochrancom. Viackrát mu v kritických momentoch pomohol a obhajoval jeho pochybné praktiky aj vtedy, keď už väčšina národa vrátane jeho súputníkov videla, že vodca klame, kradne a podvádza. Nakoniec aj Milan precitol a pochopil, že vodca je klamár a že lož je jeho bežnou pracovnou metódou. Náš národ tzv. obyčajných ľudí to stálo niekoľko zbytočne pretrpených a stratených mesiacov či rokov navyše.

Aj Milan to nakoniec pochopil – a prestal ho podporovať a nekriticky obhajovať. Verejne sa vtedy pred televíznymi kamerami ospravedlnil národu a so sileným úsmevom vyhlásil, že to ľutuje a sľúbil, že už to viackrát neurobí.

No a vidíte. Robí to zasa. Zas sa mýli.

Ach, Milan, pomýlený Mylan …