Matovič – inficovaný, zmyslov zbavený
17. apríla 2021 18:21,
Prečítané 3 900x,
johanpp,
literatúra, mystifikácia, politika, Slovensko
Znova som raz zhrešil. Porušil som svoju vlastnú prísahu.
A zasa som raz sledoval tlačovú besedu nášho spasiteľa.
Deväťbolestného Jegora Pomätenoviča ONaNO-a, patróna Slovenska.
Nechcem teraz rozoberať obsah a formu jeho vyhlásení ani to, prečo zasa tak vystrájal.
Mňa zaujal najmä jeho aktuálny zdravotný stav. Chudáčik. Mal oči plné sĺz a ústa plné nenávisti a žlče.
Očividne veľmi trpel. Bolesťami. Mnohými (deviatimi) bolesťami.
Evidentne bol niečim inficovaný. Akoby zmyslov zbavený – bez chuti a bez zápachu. Nechutný.
Zrejme stratil chuť a ani necítil ten zápach. Smrad. Sebachválny smrad.
Tieto symptómy jasne signalizujú, že ide s najväčšou pravdepodobnbosťou o infekciu koronavírusom.
Vyzeral, ako keby mu bolo treba urýchlene zmerať teplotu.
Diagnostický záver je jasný: Pacient je silno inficovaný, zmyslov zbavený (čuch a chuť), dezorientovaný v čase aj priestore. Choroboplodný.
Vyžaduje urgentnú hospitalizáciu, izoláciu a pokoj na lôžku. A bolo by hádam dobré k lôžku povolať aj lekárske konzílium. Ide totiž o veľmi komplikovaný zriedkavý prípad, ktorý sa v našich malokarpatských končinách vyskytne nanajvýš tak raz za 20-30 rokov.
20.11.2021
Je to jasné. Treba nám rozšíriť slovnú zásobu. Slovník slovenského jazyka. Počas pandémie Covidu sa v tzv. úradnej reči dnes už veľmi často objavuje slovné spojenie označujúce človeka, ktorý je zaočkovaný (proti COVIDu) a potom ďalšiu veľkú skupinu jedincov, ktorí chorobu (COVID) prekonali. Viacslovné formulácie označujúce takýchto jednotlivcov sú dosť [...]
28.03.2021
„Odpúšťam vám. Ale draho to zaplatíte!“ Povedal svojho času Vasiľ Biľak – blahej pamäti. Bolo to po tzv. normalizácii, krátko po tom, ako zdravé jadro komunistickej strany porazilo oportunistov a revizionistov. „Odpúšťame vám, súdruhovia. Odpúšťame, ale nezabúdame.“ A ešte dávno – takmer 300 rokov – pred Vasiľom tieto slová [...]
28.03.2021
Čítanie z Knihy mnohých tvári svätého Jegora Pomäteného, verš dvanásty. .. a tma bola nad priepasťou a duch Pomätený vznášal sa nad vodami. I riekol Jegor Pomätený „Urobme človeka na môj obraz“. A stalo sa tak. „A urobme ešte viac ľudí. Obyčajných ľudí.“ I stalo sa tak. A videl Jegor, že je to dobré. A nastal večer, a nastalo [...]
Pán autor, nie vy náhodou pomatovičovaný a... ...
nevdojak ma napadol výrok pár exeláns... ...
Celá debata | RSS tejto debaty