Johan Pípeť-Podpoliansky

Aká je smrtnosť (death rate) na koronavírus? Teda aké percento z tých, ktorí sa nakazia týmto vírusom, zomiera?
Dnes môže každý on-line sledovať počty nakazených a počty mŕtvych v každej krajine sveta priam minútu po minúte https://www.worldometers.info/coronavirus.
A teda vidí alebo si ľahko môže vypočítať smrtnosť. Takto spočítaná hodnota je od 0,3% na Islande až po desivých 12% v Taliansku.
Je to možné?
Je. Záleží od toho, akým spôsobom počítame nakazených a akým mŕtvych.
Najpresnejšie a najobjektívnejšie číslo by sme mali vtedy, keby sme otestovali všetkých obyvateľov (krajiny, sveta) a zistili, koľko z nich je alebo bolo nakazených, a koľko z nakazených zomrelo práve na koronavírus.
Ale takto exaktne to nepočítajú ani neevidujú nikde na svete. A ani to takto nie je prakticky možné.

V duchu zásady „o mŕtvych len dobre“ sa pozrime najskôr na mrtvých. Ako vraví prof. Krčméry – je rozdiel zomrieť na koronavírus a zomrieť s koronavírusom.
Ak napríklad zomrie vírusom nakazený mladý motorkár pri havárii po čelnom náraze do stromu, potom by sme ho asi nemali počítať medzi obete vírusu, ale skôr medzi obete riskantnej jazdy alebo vlastnej hlúposti.
Podobne aj keď trochu zložitejšie, to asi bude pri úmrtiach na iné rozšírené choroby, na ktoré ľudia zvyknú umierať aj v mierových časoch (bez koronavírusu). Infarkty, rakovina, mŕtvica. Ešte zložitejšie to bude rozlíšiť pri chronických pľúcnych, obehových, imunitných a ďalších smutne známych ochoreniach, ktoré sa navyše vyskytujú hlavne u starších ľuďoch – tzv. senioroch.
Zdá sa, že v súčasnosti v aktuálnych štatistikách sa v mnohých krajinách ako napríklad v Taliansku, Španielsku a Británii, pripisujú na vrub koronavírusu aj také obete, ktorých primárna príčina úmrtia bolo niečo iné. Výsledkom potom je neodôvodnene vysoká vypočítaná smrtnosť.

Ešte väčší zmätok a nejednotnosť vidíme pri počítaní nakazených (infikovaných). V aktuálnych štatistikách sa medzi nakazených vo väčšine vyspelých  krajín počítajú len tí, ktorým bola táto diagnóza potvrdená genetickým testom (G-test, PCR test). Teda v ich organizme sa v čase, keď im odobrali vzorky (stery), našli živé koronavírusy. Skutočné počty nakazených sú väčšie, mnohonásobne väčšie. Záleží od toho, koľko ľudí z celkovej populácie je testovaných – a to nielen týmito G-testami, ale aj rýchlotestami (R-testy), ktoré zisťujú prítomnosť protilátok na koronavírus (detailnejšia diskusia o oboch druhoch týchto testov je tu : https://johanpp.blog.pravda.sk/2020/03/26/malokarpatsky-genius-linearneho-myslenia-a-koronavirus/). Skutočné počty nakazených sa potom pre rôzne krajiny odhadujú od dvojnásobku až po desaťnásobok takto registrovaných čísel.
Znamená to, že z tohto dôvodu (podhodnotenia počtu nakazených) skutočná reálna smrtnosť je potom dvoj- až desaťnásobne nižšia v porovnaní s oficiálne uvádzanými či vypočítanými číslami.

Keď zohľadníme obidva vyššie uvedené faktory – teda nadhodnotenie počtu mŕtvych a podhodnotenie počtu nakazených, potom reálne (realistickejšie) čísla o smrtnosti budú o dosť nižšie.

V aktuálnom (3. apríla) článku v New Scientist : https://www.newscientist.com/article/2239497-why-we-still-dont-know-what-the-death-rate-is-for-covid-19 sa potom niektorí vedci domnievajú aj na základe tu uvedených ako aj ďalších dát a indícií, že realistické čísla smrtnosti na koronavírus budú niekde pod jedno percento (0,66% v Číne a okolo 0,1% v Taliansku). Všetky tieto čísla však odporúčajú brať s veľkou opatrnosťou, treba si počkať na prvé rozsiahlejšie údaje z masovejšieho použitia R-testov v širšej populácii.