Johan Pípeť-Podpoliansky

Náš malokarpatský génius, deväťbolestný Igor Pomätenovič sa znova zjavil zástupom, aby so slzami v očiach a s tvárou zahalenou závojom zvestoval ďalší zázrak.
Blackout v. 2.0.
Ide o vylepšenú a ešte viac nadprirodzenú, oveľa desivejšiu odrodu toho, čo minule. Tentokrát mu podľa jeho zvestovania ide v prvom rade o životy a blaho starcov.
Najmä však o to, aby táto pohroma netrvala tak dlho, aby sme rýchlo, raz a navždy skoncovali s tou diabolskou pliagou. Aby úbohí starci a stareny nemuseli byť v letných horúčavách zavretí vo svojich panelových príbytkoch.
Tento Igorov zázračný plán má však opäť viacero zásadných chýb. A aj keď to znie neuveriteľne, náš deväťbolestný Igor sa zasa mýli.
Predovšetkým by si mal uvedomiť, že žiaden blackout, ktorý by rýchlo a navždy vykynožil koronavírus neexistuje. Nikde a nikdy neexistoval.
Ani v bájnom Wu-chane nie. Ani v Južnej Korey či Singapure. Aj tam a všade inde na svete koronavírus ďalej existuje a bude existovať. Áno, v skrotenej a zdravotne i ekonomicky zvládnuteľnej podobe a rozsahu. Ale stále za menších či väčších obmedzení a obetí na strane ľudí a spoločnosti.
Koronavírus tu s nami už bude navždy. Tak ako iné skrotené vírusy – sezónna chripka, nachladnutie-nádcha, herpes. Žijeme s nimi v istej viac-menej mierovej koexistencii.
Ale toto počiatočné krotenie a skrotenie koronavírusu bude trvať dlhšie – dlhé mesiace, možno rok. To vidia a zvestujú svojim národom všetci, vie to Angela Merkel, vidí to anglická kráľovná, vie to Sebastian Kurz. Ba možno to DNES už vie aj Donald Trump. Iba náš deväťbolestný to nevie alebo nechce vedieť.
Problém je v tom, že náš malokarpatský génius je netrpezlivý. Predstava, že by mal náš deväťbolestný Igor Pomätenovič ešte dlhé mesiace dennodenne riešiť a na lekárnických váhach zvažovať jemné zásahy a korekcie do života slovenskej spoločnosti, mu spôsobuje migrény a záchvaty paniky. Bolesť, veľa bolesti. 7. 8? 9! Plač a škrípanie zubov.
V článku „Koronavírus – kladivo a tanec“ (https://medium.com/@tomaspueyo/coronavirus-the-hammer-and-the-dance-be9337092b56, skrátený slovenský preklad https://www.aktuality.sk/clanok/775741/koronavirus-covid19-analyza-tomas-puyeo/) sa tejto fáze krotenia koronavírusu hovorí TANEC.
Tancovanie na hrane noža. Jemné, dlhotrvajúce, trpezlivé a sústredené balancovanie na veľmi tenkej hrazde, kde sa podľa okamžitého vývoja situácie sprísňujú či uvoľnujú obmedzenia a blackoutovania. Tak, aby ten diablov koeficient R, o ktorom Igor Pomätenovič vo svojom zjavení tiež čosi utrúsil, bol stále držaný na uzde – pod hodnotou 1. Tak, aby rozsah pandémie nespôsobil zrútenie zdravotníctva s nepochovanými mŕtvolami uskladnenými na ľade zimného štadióna Ondreja Nepelu, s umierajúcimi na chodbách nemocníc, s hladujúcimi, osamelými a zúfalými starcami i mladíkmi zavretými v skromných príbytkoch, s neobrobenými poliami zarastenými burinou, zatvorenými továrňami, s vyhasnutými obrazovkami a displejmi, vypnutým internetom a bez mobilného signálu.

„That is the dance of R: a dance of measures between getting our lives back on track and spreading the disease, one of economy vs. healthcare.“

A ako dlho to teda celé potrvá, tento šialený tanec- harmatanec? No, dlho. Mesiace, možno roky. Dovtedy, kým nebude k dispozícii vakcína. Liek. Kým sa s tou pliagou nenaučíme spolunažívať. Kým ju neskrotíme. Trpezlivosťou, rozumom, rozvahou, zodpovednosťou a pokorou.
Alebo až kým nepomrieme.

PS.: Ja osobne ako starec zaradený do tzv. rizikovej skupiny, s uvažovaným sprísnením opatrení v období nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov vrátane prípadného zákazu cestovania a stretávania sa s priateľmi a rodinami súhlasím. Ale to nie je blackout. Je to tanec. Tanečná figúra. Jedna z tých ťažších a bolestivých tanečných figúr. Biblický starozákonný tanec. Ľudstvo takéto tance praktizuje už celé tisícročia. Hola-hop!