Johan Pípeť-Podpoliansky

Keď som zo začiatku a zo zvedavosti sledoval tie úmorné monstrtlačovky slovutného nového predsedu vlády Igora Pomätenoviča deväťbolestného, stále mi niečo pripomínali. Mal som taký déja-vu pocit. Ako keby som to už niekde niekedy videl. Ten obraz neohrozeného vodcu vpredu a jeho verných spolubojovníkov stojacich v pevnom šíku za ním. Potom som tie monstrvystúpenia sledovať prestal. Mám to zakázané zo zdravotných dôvodov, keďže som izolovaný v rizikovej skupine 65+ a musím si zachovať akú-takú imunitu a zdravý rozum. Ale tá scéna, tá kompozícia, ten veľkolepý obraz mi stále mátal v hlave.
No a dnes ráno pri prebudení som si konečne spomenul. Už viem, kde som to videl!
A pritom to bolo len tesne vedľa toho miesta, kde sú aj dnes tie expozície vystavované.

Úrad vlády SR sídli na námestí, ktoré sa dnes volá Námestie slobody. Ale dlhé roky predtým sa toto miesto volalo Gottwaldovo námestie. Stála tam taká socha – presnejšie súsošie. Obrovské monumentálne umelecké dielo s názvom „Súdruh Gottwald obklopený súdruhmi“. Ústredná postava súsošia stojaca v popredí bola stvárnená ako mierne obézny tak 6 metrov vysoký chlap neurčitého veku v dlhom kabáte – Klement Gottwald. A tesne za ním stáli jeho súdružky a súdruhovia, tiež dosť vysokí, ale predsa len o poznanie (cca 1 meter) menší. Všetci sa tvárili nesmierne odhodlane, neohrozene a prísne.
No a to ma trochu vyrušuje. Celkom mi to nesedí. Práve tu je viacero výrazných rozdielov medzi súčasnou realitou a monumentálnou historickou predlohou.

Dnešné šíky rýchlo sa striedajúcich komparzistov zoradené za predsedom vonkoncom nevyzerajú odhodlane ani neohrozene. Pôsobia mĺkvym unaveným až bojazlivým dojmom, ako by (aj) im bolo do plaču. Hľadia smutne do zeme a nie na vodcu pred nimi, ani na svetlú budúcnosť črtajúcu sa na horizonte. A určite to nie sú jeho súdruhovia. Ani súdružky. Nie je medzi nimi žiaden robotník, žiadna roľníčka. Vždy ide o (ním) vybraných popredných špecialistov – odborníkov, spravidla z oblasti medicíny. Niekedy tam stojí aj celé konzílium. Sú tam aj vedci (aj vyslúžilí, aj zaslúžilí), manažéri, ministri, hygienici (hlavní aj pomocní), vojaci, hasiči. Ale nech sa predseda snaží ako vie, nech mení ich zostavu i zaradenie v rojnici za sebou akokoľvek, stále sa mu nedarí dosiahnuť, aby súsošie pôsobilo na široké masy impozantne a mobilizujúco.
Nie.  Nie je to súdruh Gottwald obklopený súdruhmi.
Nie, toto nie je Rio de Janeiro!

Ale je to tak lepšie alebo horšie?