Johan Pípeť-Podpoliansky

Čo majú spoločné Vasiľ Biľak a Igor Matovič?
Dosť. Napríklad to, že obaja dokážu púhym pohľadom odhaliť škodnú. Nepriateľa, zlodeja.
Vasiľ takto odhaľoval triedneho nepriateľa, Igor zasa pozrie do očí a hneď v tých očiach vidí, že ide o zlodeja.

Čože? Kto? Pýtate sa, kto je to – Igor Matovič? To hádam nie! To u nás už dnes vie predsa každý.

Aha, pardon! Vy sa pýtate, kto je Vasiľ Biľak. Jasné. Nie každý ho dnes pozná.
Ale my, riziková skupina 65+ si ho pamätáme. Iste. Kľud. Už nežije. Zomrel. Ako 96 ročný. Ale pred dávnymi rokmi, keď vonku (v ČSSR) zúril reálny socializmus, bol Vasiľ Biľak hlavný ideológ komunistickej strany. Ultrakonzervatívny, tvrdý, výrečný až ukecaný, profesionálny revolucionár, RSDr., pôvodným povolaním krajčir, písal listy Brežnevovi. A traduje sa o ňom aj takáto historka.

— –

Sedí Vasiľ na straníckej ideologickej konferencii, po jeho zásadnom vyčerpávajúcom prejave nasledujú ďalšie vystúpenia (tzv. plenárna diskusia). Vasiľ to všetko z pódia za predsednickym stolom ostražito sleduje a počúva napriek tomu, že vystúpenia ostatných súdruhov sú dosť monotónne, dlhé a nezáživné. Uspávajúce.
I zrazu Vasiľ pošepne svojmu najbližšiemu súdruhovi z predsedníctva:
– Ja už dnes dokážem púhym pohľadom rozoznať triedneho nepriateľa.
– Ale no, súdruh Biľak. To nie je možné.
– Akože nie. Ja to viem. Pozriem na človeka a hneď vidím, kto je triedny nepriateľ a kto nie. Napríklad hentam dole, v sále. Ten vzadu v poslednomm rade s fúzami, a aj tento tu pod pódiom v druhom rade vpravo a tá súdružka vedľa neho – to sú jasní triedni nepriatelia. A všetci ostatní tu v sále sú verní a spoľahliví súdruhovia oddaní myšlienke triedneho boja.
– A súdruh Biľak, môžeš nám prezradiť, podľa čoho si tých triednych nepriateľov rozpoznal?
– To je jednoduché, súdruh. Pozriem. Vidím. Triedny nepriateľ totiž nikdy nespí.