Johan Pípeť-Podpoliansky

Ako ten čas letí. Mesiac ubehol ako voda. Pandémia koronavírusu sa rýchlo rozšírila do celého sveta.

Plnou silou zasiahla aj tie najvyspelejšie a najbohatšie štáty. Aj Spojené štáty americké, Veľkú Britániu a ďalšie. Nemilosrdne zabíja bielych aj čiernych, červených aj žltých. Milióny nakazených, státisíce mŕtvych.
Okrem bežných, tzv. obyčajných ľudí sa tento fakt bytostne dotýka aj intelektuálnych, podnikateľských či finančných elít. Nemám teraz na mysli skutočnosť, že nákaza ohrozuje aj ich zdravie. Myslím teraz ich biznis, predmet ich podnikania či objekt výskumu. Najvýznamnejšie vedecké a výskumné kapacity sveta majú teraz priamo pod nosom najväčšiu, najnaliehavejšiu a najdramatickejšiu výzvu za posledných najmenej 100 rokov. Najmä prírodné vedy, biologické, biotechnologické, genetické, virologické a matematicko-počítačové disciplíny sú v úplnom tranze. Zrazu majú financie, objednávky, požiadavky, zákazky. Sú v centre pozornosti novinárov, politikov, investorov, štátnych i súkromných firiem. Sú hviezdami internetu a médií. Priamo pred sebou a na dosah ruky majú zrazu obrovské množstvo reálnych údajov, vzoriek, prípadov – rozumej testovaných, nakazených a mŕtvych ľudí. Rovno pred očami sa im rozvíja globálny prírodný evolučno-genetický príbeh biblických rozmerov. Prípadová štúdia planetárneho rozsahu.
Každý od nich chce vakcíny, lieky, testovacie a diagnostické prípravky. Ochranné prostriedky. Rady, postupy, protokoly. A to čo najrýchlejšie a v obrovských množstvách. A oni sami – vedci a bádatelia – v tej záplave informácií, nálezov a zistení hľadajú a nachádzajú nielen (prekvapujúce) odpovede na nastolené otázky a požiadavky,  ale aj nové nečakané záhady. Dramatické až existenciálne otázky.
Zároveň sa prebudili základné obchodnícke inštinkty aj u podnikateľov a finančníkov, hlavne v oblasti farmácie, zdravotnícej techniky, logistiky a IT. Všetci títo sa cítia a správajú sa, akoby išlo o hľadanie stratenej archy, či ukoristenie svätého grálu dnešných čias.
Mňa, ako nezaujatého ale zvedavého a relatívne informovaného pozorovateľa zaujali v poslednom čase viaceré pozoruhodné veci na tomto poli.

Vakcína.
Do vývoja a výroby účinnej a bezpečnej vakcíny sa zapojili prakticky všetci renomovaní a známi hráči na tomto poli. Ide o desiatky firiem a laboratórii z celého vyspelého sveta (USA, Nemecko, UK, Francúzsko, Čína, Rusko). Viacerí z nich priebežne informujú o dosiahnutých pokrokoch a priebežných výsledkoch, pričom avizujú, že finálnu a bezpečne odskúšanú vakcínu budú mať k dipozícii po mnohých mesiacoch, skôr až rokoch. Okrem týchto známych „firiem“ pracuje ako o dušu hádam až stovka menej známych aj neznámych laboratórií, akademických výskumných ústavov, armádnych centier či startupových firiem z celého sveta, najmä však z Činy, Ruska, USA, Izraela, Indie, Korey, Japonska. Technologické postupy, ako pomerne spoľahlivo dospieť k vakcíne na nejakú infekčnú chorobu, sú totiž už dlhšie všeobecne známe a v praxi úspešne odskúšané. Objavujú sa však aj nové netradičné postupy pri vývoji vakcíny. Z nich hádam najzaujímavejšia z laického hľadiska sa ukazuje snaha vyrobiť vakcínu prostredníctvom rastlín tabaku. Geneticky modifikovanými tabakovými listami.

• Pozn.1: Ide o rovnakú technológiu, akou sa už mnoho rokov vytvorili a skoro po celom svete rozšírili tzv. GMO plodiny (a potraviny či krmivá). Dnes totiž nie je zásadný problém do akéhokoľvek organizmu vložiť gén z iného organizmu – a geneticky ho tak modifikovať. V prípade GMO plodín ako je napríklad kukurica sa do genómu (kukurice) vloží vhodný gén z iného živého organizmu (napríklad hmyzu, vírusu, baktérie, aj človeka). Takto vložený gén potom zásadným spôsobom ovplyvňuje niektorú dôležitú vlastnosť pôvodného organizmu (kukurice) ako napríklad jeho hektárové výnosy či odolnosť voči chorobám, škodcom alebo suchu.

Treba povedať, že takto GMO modifikovaný tabak produkujúci vakcínu proti koronavírusu má celkom dobrú šancu pomerne rýchlo dospieť k výsledku aj preto, že ho plnou parou financuje jeden z najväčších tabakových monopolov na svete. Vakcína vypestovaná na tabakovej plantáži – to bude gól.

• Pozn.2.: Pri štandardnom vývoji vakcíny sa pomerne rýchlo a spoľahlivo darí nájsť, syntetizovať a v laboratóriu (v skúmavke, in-vitro) odskúšať a potvrdiť účinnosť vakcíny – teda látky či molekuly, ktorá vyvoláva u človeka prirodzenú imunitnú reakciu, pri ktorej sa v tele vytvoria protilátky proti vírusu. Je to záležitosť týždňov, maximálne pár mesiacov. Podstatne dlhšie (rok až roky) trvá bezpečné odskúšanie vakcíny na ľuďoch. Postupy, ako sa to môže a musí robiť, sú veľmi prísne, komplikované a všetky sú dlhé a drahé. Za mimoriadnych okolností či v štátoch, kde tieto postupy nie sú také prísne alebo nie sú tak striktne kontrolované, je možné tieto testovacie fázy určite skrátiť. Preto môj tip je, že ako prví uvedú do širšieho masového používania svoju vakcínu niektoré z čínskych alebo ruských laboratórií – a to v priebehu pár mesiacov.

Diagnostika, testy.
Ešte živšie a hektickejšie to vyzerá na poli vývoja a produkcie testovacích a diagnostických prípravkov.

• Pozn. 3: O čo ide pri testoch, najmä tzv. rýchlotestoch – a testovaní vôbec som viac a podrobnejšie písal tu : https://johanpp.blog.pravda.sk/2020/03/06/malokarpatsky-genius-linearneho-myslenia-a-koronavirus/ a tu https://johanpp.blog.pravda.sk/2020/03/30/na-co-su-nam-rychlotesty/ a tu https://johanpp.blog.pravda.sk/2020/03/06/rychly-spolahlivy-domaci-testovaci-kit-na-koronavirus/.

Pri testoch ide o nepomerne jednoduchšiu a z hľadiska zdravotného rizika pre človeka menej nebezpečnú záležitosť, keďže priamo do živého organizmu (človeka) sa nemusí nijako zasahovať. Narába sa iba s odobratou vzorkou (ster z nosa a hrdla, odobratá krv, sliny) a to v laboratórnych „skúmavkových“ podmienkach. Samotnému človeku, s ktorého biologickým materiálom – vzorkou sa pracuje, sa nič nedeje ani mu nič nehrozí (z tejto testovacej procedúry). Požiadavky trhu, zdravotníckych systémov, vlád i vydesených ľudí sú obrovské. Ide o rýchle, spoľahlivé, presné, lacné, ľahko až masovo použiteľné, jednorázové prípravky v stámiliónových až miliardových množstvách. S perspektívou dlhodobého (roky) stabilného dopytu na celom svete. Fakticky takmer každý, kto má nejaké know-how, skúsenosti, ľudí, vybavenie v oblasti biotechnológií či biochémie to skúša, keďže všetky potrebné vstupné informácie ako je kompletný genóm vírusu vrátane jeho mutácií či chemické (molekulárne) zloženie protilátok je známe a bežne v odborných kruhoch dostupné. Stovky laboratorií a inovatívnych firiem vrátane slovenských a českých skúša v tomto biznise štastie s vidinou veľkého zisku. Na tento biznis si trúfajú aj úplní nováčkovia bez akýchkoľvek skúseností, znalostí či personálu. Je to tiež živná pôda najrozličnejších podvodníkov, priekupníkov a on-lineových a e-shopových podnikateľov. Všetky renomované farmaceutické firmy a firmy zamerané na zdravotnícke prípravky, chemikálie a prístroje sú tu jasne prítomné, veľmi aktívne a vynaliezavé. Takmer každý týždeň sú zverejňované a púštané na trh nové spoľahlivejšie, rýchlejšie, praktickejšie a dostupnejšie (lacnejšie) prípravky. Dá sa očakávať, že v tejto oblasti budú v krátkom čase pokryté všetky naliehavé potreby, otázkou možno zostane pre niektoré produkty ich cena a okamžitá dostupnosť. Ale konkurencia je tu obrovská, trh neobmedzený – je to len otázka (krátkeho) času, peňazí, marketingu a logistiky – a problémy s testami budú vyriešené.

Liek.
Špecifický liek na koronavírus neexistuje. Na hľadanie nejakého nového lieku (na rozdiel od vakcíny) neexistuje univerzálny postup či recept. Niet pochýb, že všetky veľké národné i nadnárodné farmafirmy na tom pracujú, každá má jeden či viac svojich prísne strážených kandidátov, postupov, chránených know-how metód. A je vcelku dobrá pravdepodobnosť, že skôr či neskôr niekto taký liek nájde a po dlhých, drahých a náročných testoch ho začne vyrábať a (draho) predávať. Je to však pravdepodobne záležitosť rokov. Iba ak by niekto z nich mal (z pekla) štastie a pomohla mu nejaká náhoda, čo sa – aj dnes – ešte občas stáva.
Preto sa v súčasnosti väčšina bádateľov sústreďuje na testovanie a prípadne použitie už existujúcich liekov, ktoré boli pôvodne vyvinuté a používané na iné ochorenia. Najperspektívnejšie sú tie lieky, ktoré sa používajú na podobné či príbuzné respiračné či vírové choroby – ako napríklad ebola, AIDS, TBC a pod. Tu v súčasnosti prebiehajú rozsiahlejšie klinické testy (aj na medzinárodnej úrovni, napríklad v rámci EU), ktoré by mali pre vytipované prípravky objektívne overiť ich účinnosť proti novému koronavírusu vrátane ich vedľajších účinskov a rizík pri ich prípadnom používaní pri liečbe COVID-19. Výsledky týchto klinických testov by sme mali poznať v najbližších týždňoch. Je pravdepodobné, že pre niektoré takto overené lieky budú následne zverejnené medicínske odporúčania a indikácie pre ich použitie v určitých špecifických klinických prípadoch a pre isté skupiny pacientov s ochorením COVID-19.

Otázky a záhady.
Už pri súčasnom rozsahu chorých a mŕtvych z celého sveta vedci pozorujú viacero záhad. Ukazuje sa, že imunitný systém človeka je pravdepodobne oveľa zložitejší, ako sme si doteraz mysleli. Medzi iným sa ukázalo, že vo viacerých – aj keď zriedkavých – prípadoch sa človek infikovaný koronavírusom vyliečil bez toho, aby sa mu v krvi objavili protilátky. Bez toho, aby zafungovala dnes známa schéma imunitnej reakcie. Je teda pravdepodobné, že na vyliečení z nákazy sa uňho podieľali iné bunkové štruktúry a mechanizmy, než je dnes považované za normu. Práve prípadné zistenie či objav toho, ako naozaj funguje takýto komplexný imunitný systém človeka by mohlo znamenať nájdenie povestného svätého grálu, ktorý by principiálnym a zásadným spôsobom zmenil naše nazeranie na imunitu s dopadom na liečbu nielen COVID-19 ale celej plejády tých najťažších chorôb vrátane rakoviny.
Ďalšou záhadou je neprirodzene veľká rozmanitosť odolnosti ľudí na túto nákazu. Je všeobecne známe, že väčšina infikovaných z celého sveta má len minimálne alebo žiadne príznaky. Ale medzi tými, ktorí majú väčšie až fatálne problémy s nákazou, sú veľké ťažko vysvetliteľné rozdiely medzi jednotlivými štátmi, regiónmi, národmi, rasami a etnickými skupinami. Ako keby koronavírus a jeho infekčnosť a pôsobenie na ľudský organizmus bolo dosť výrazne závislé od konkrétnych genetických daností každého jednotlivca. Prakticky ako dokázané sa z dnes už veľkej vzorky nakazených a mŕtvych v UK a USA ukazuje, že príslušnici napríklad afroamerickej / africkej etnickej skupiny (černošské obyvateľstvo) majú zreteľne ťažší priebeh ochorenia a vyššiu úmrtnosť aj smrtnosť v porovnaní s ostatnými skupinami.
Na druhej strane sa našli jedinci, ktorí sú – zrejme na genetickom základe – úplne odolní voči koronavírusu. Zjavne ich genóm obsahuje v niektorom špecifickom mieste mutáciu, ktorá jednoducho zabraňuje vírusu, aby sa vôbec dostal do organizmu.
Viaceré verejné (bežným ľuďom prístupné) či súkromné genetické banky obsahujúce detailnú až úplnú genetickú informáciu státisícov individuálnych ľudí z celého sveta chcú intenzívne spolupracovať s vedcami, lekármi a genetikmi, aby spoločne presnejšie zistili, ktoré ľudské gény (resp. lokácie v ich genóme) či ich etnické, miestne, rasové, geografické a ďalšie jemné rozdiely (mutácie) majú vplyv na to, ako ten-ktorý jedinec reaguje na koronavírus.

—

Všetko sa rozbehlo na plný plyn. Lebo ide naozaj o veľa. Milióny ľudských životov. Tisícky miliárd dolárov. Prestíž. Vplyv. Budúcnosť jednotlivých štátov i celého ľudstva.
Mne sa z toho všetkého vedeckého, medicínskeho a kapitálového virvaru navôkol zdá, ako keby som už videl svetielka na konci tunela.

Alebo že by to boli svetlá prichádzajúceho vlaku?