Johan Pípeť-Podpoliansky

Po dlhšom čase pokoja a mieru v duši som to dnes zasa riskol. Napriek tomu, že to mám od lekárky zakázané. Vypočul som si v rozhlase (SRo) rozhovor s našim malokarpatským géniom Igorom Pomätenovičom (ONÁNO), patrónom Slovenska.
Ako obvykle širil bludy a bacile, ale teraz najviac času a klamstiev venoval obhajobe diplomovej práce jeho blahorodia Borisa Mnohorodiča. Génius Igor namiesto odpovede na priamo položené ošemetné otázky o Borisovej diplomovke ako každý profesionálny klamár zaútočil na úplne nesúvisiacu oblasť – na minulú mafiánsku vládu SMERu. No naveľa-naveľa predsa len zabŕdol aj do technickejších detailov problematiky obhajoby diplomových prác na našich vysokých školách. Gigant myslenia Igor suverénne tvrdil, že „štátny systém“ (zavedený a nastavený „mafiánskou vládou SMERu“) vlastne potvrdil, že Boris K. získal diplom na prestížnej vysokej škole v Skalici podľa zákona a v súlade so zistením štátneho systému, ktorý mu v jeho práci našiel „iba“ 24% opísaného textu. A Igor spakruky hneď aj DO BUDÚCNOSTI navrhuje riešenie. Zmeniť štátny systém obhajoby diplomoviek tak, aby bol jasný, spravodlvý a nemilosrdný. A len tak medzi rečou sa vyhrážal štátnym zamestnancom, že desaťtisíce z nich prídu o svoje vysokoškolské diplomy. Zrejme si v tom svätom zápale neuvedomil, že sa to momentálne týka aj jeho samotného ako štátneho zamestnanca.
Okrem klamania, zavádzania a vyhrážania sa náš Igor medzi iným znova predviedol, že vôbec netuší, ako už 10 rokov u nás fungujú obhajoby diplomových prác. Verím, že taký M. Beblavý, ktorý má – napriek svojej politickej naivite a spupnosti – predsa len nepochybne rádovo vyššiu inteligenciu, vzdelanie, úctu k faktom a aj všeobecný prehľad v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ako náš blahoslavený malokarpatský génius Igor, že tento Beblavý si po precitnutí uvedomil, že má vlastne štastie, že vo voľbách neuspel. Keby bol M. Beblavý a jeho politickí súkmeňovci súčasťou pomätenovičovej vládnej koalície, bolo by to pre nich nestráviteľné utrpenie a kolika.

Ako teda v skutočnosti ten „smerácky mafiánsky štátny systém“ obhajob diplomových prác funguje?
Na základe zákona z r. 2009 existuje od r. 2011 tzv. Centrálny register záverečných a kvalifikačných prác (CRZP – https://cms.crzp.sk/), kam musia všetky štátom uznané vysoké školy na Slovensku vkladať (v elektronickej forme) všetky záverečné práce ešte pred ich pripustením k obhajobe. Hlavný zmysel tohto registra je formálne preveriť, či vložená záverečná práca nie je opísaná (teda či nejde o plagiát). „Štátny systém“ je počítačový program (ANTIPLAG), ktorý porovná TEXT tejto práce s ostatnými tak registrovanými prácami a zisťuje percentuálnu TEXTOVÚ zhodu danej práce s niektorou inou tam registrovanou prácou. Výsledkom činnosti tohto programu je tzv. Protokol originality práce, ktorý okrem tohto percenta uvádza aj všetky takto nájdené originálne práce, z ktorých bolo „opisované“. Protokol („štátny systém“) samotný nedokazuje, či ide o originál alebo plagiát. Je to len veľmi užitočná pomôcka pre školiteľa, oponenta a komisiu, aby upriamili pozornosť na citovanie v práci. O tom, či študent v práci naozaj aj protiprávne opisoval (bez uvedenia zdroja odkiaľ opisoval) a či teda ide o plagiát, rozhoduje komisia – a to aj na základe vyjadrenia školiteľa a oponenta, ktorí sa povinne vyjadrujú k zisteniu uvedenom v tomto protokole.
Inak povedané, ak školiteľ, oponent a komisia svorne pri obhajobe potvrdia (písomne), že práca je v tomto ohľade (plagiátorstva) v poriadku, potom ani protokol („štátny systém“) dokazujúci, že práca je opísaná na 100% od začiatku do konca na tomto (právomocnom) fakte nič nezmenia. Korupciu školiteľov, oponentov a komisií, ani podvodné a amorálne konanie titulobažných študentov to nijako neohrozí.
Naštastie (z hľadiska boja proti plagiátorstvu a korupcii) tento register (CRZP) je verejne prístupný každému. Zvedavci a iní dobrovoľníci môžu hocikedy pozerať, prehľadávať a porovnávať všetky práce uložené v tomto registri. Beblavý zrejme práve túto možnosť využil, najskôr v okato podozrivom prípade poslankyne a splnomocnenkyne pre SME-Rodinu Krištufkovej (https://hnutie-smerodina.sk/kategoria/petra-kristufkova/), ktorá navidomoči prekypuje prenikavou inteligenciou a všeobjímajúcou vzdelanosťou. A keďže sa mu podozrenie viac než potvrdilo, pokračoval po horúcej stope ďalej (aspoň za toto by mu mal byť slovenský národ vďačný). Iste, ide o pracnú a mravenčiu činnosť (tzv. investigatívnu aktivitu) takto sa hrabať v registri diplomových prác, kde sú dnes iste státisíce takýchto textov. Nie je to žiadna zábava a NIKTO to nebude robiť z plezíru či len tak. Musí mať k tomu dobrý dôvod alebo motiváciu. A Miroslav ju mal.

A čo náš malokarpatský génius a jeho klamstvá? V psychológii a psychiatrii existuje desaťročiami klinicky overený spôsob, ako sa dá poznať, že niekto v nejakej veci klame. Keď takýto človek dostane nejakú nepríjemnú otázku k nejakej svojej téze (tvrdeniu), tak tento jedinec namiesto toho, aby túto tézu obhajoval (argumentoval v jej prospech), tému prudko zmení a emotívne zaútočí na úplne inú nesúvisiacu tému resp. jej nositeľa. Všímajte si Igora Pomätenoviča pri jeho „diskusiách“ či rozhovoroch. Tento symptóm jeho klamania je stále častejší. Robí to nielen pri konfrontáciach so svojimi nepriateľmí (Fico, Pellegrini), ale robil a robí tak aj so svojimi „spolupracovníkmi“ – napríklad už pri predvolebných diskusiách, keď bol konfrontovaný so svojimi spojencami (napríklad s M. Trubanom z PS) alebo teraz so Sulíkom či Šeligom. A dokonca takto zaobchádza už aj so svojimi predtým milovanými novinármi. Upriamujem túto psychologickú symptomato(vičo)lógiu klamstva do pozornosti novinárov, redaktorov i ďalších pozorovateľov a politicko-spoločenských aktivistov.

Diagnostický záver (kontrola originality):
Igorov spôsob klamania nie je originálny. Je na 93,2 % opísaný z ročenky „Jahrbuch fur Psychoanalytik und Psychopathologie“ Berlin, 1929.