Johan Pípeť-Podpoliansky

Igor Matovič v jednom zo svojich početných statusov na sociálnych sietiach deklaroval svoje osobnostné nasmerovanie, hľadanie úspechu a šťastia. V tomto dennom memorande (Memorandum psychotika) dal v auguste ako predseda vlády všetkým na známosť, že „Dnes úspešný deň. Nasral som kopu ľudí … Takéto dni mám rád!“.
Áno, darí sa mu. Ohromne. Počet ľudí, ktorých denno-denne nasiera, nepretržite rastie. Týmto tempom postupne osloví („naserie“) a naplní hnevom všetkých svojprávnych občanov Slovenska. Väčšinu z nich aj opakovane a každodenne. V zmysle jeho Memoranda ide o kolosálny úspech a neskonalé osobné šťastie.
Ale mám obavu, čo bude, keď už onedlho – tak do konca roku – budú nasratí úplne všetci obyvatelia SR. Keď už ďalej nebude mať koho nasierať. Jeho úspešné ťaženie skončí. Jeho šťastné dni pominú.
Aj keď teoreticky … je tu možnosť obrátiť sa smerom do zahraničia. Najskôr hádam do Česka, tam mu bude asi väčšina tamojších obyvateľov rozumieť, keďže jazyková bariéra je zatiaľ ešte stále minimálna. Nasierať Čechov nebude preňho žiaden problém. Pár úspechov aj tu už zaznamenal.
Našťastie je Slovensko malá, slabá a vojensky i ekonomicky bezvýznamná krajina.
Ďakujme Bohu, že sa Igor nenarodil ako Nemec alebo Rus. Alebo Čiňan. Alebo Spojeno-Štátny Američan. V takom prípade by totiž Igorovmu každodennému šťastiu a úspechu prakticky nič nestálo v ceste.
V mene celého ľudstva ďakujeme, že sa Igor narodil, vyrástol a vyjavil na Slovensku.